Horan Family 11.časť
Camille sa ocitla na akejsi drevenej lavičke uprostred pestrofarebného parku. Vo vzuchu sa vznášal jemný letný vánok a slnečné lúče jej rozligotali pramienky vlasov. Nad ňou sa týčila obrovská košatá lipa s drsnou tvrdou kôrou, o ktorú si opierala hlavu. Vedľa nej vietor pohojdával stromovú hojdačku, na ktorej sklesle ležala plyšová bábika. Camille podišla k hojdačke, chytila bábiku a začala sa s ňou pohrávať. Prevaľovala si jej vlasy pomedzi prsty a hladila jej látkové šaty. Zrazu počula za sebou akýsi chlapčenský hlas :,,Millie!" Ona sa strhla a vyjavene pozerala. Strapaté vlasy, symetrická tvár a jemný štebotavý hlas... Niall! Stál v diaľke a upieral svoj pohľad na ňu. Vlasy mu strapatil vánok vetra a kútiky úst sa mu dvíhali čoraz vyššie. Jej pohľad potom padol na jeho náruč. Zvieral v lone akési dva vrecia. Postupovala k nemu bližšie... z vriec boli vankúše... a z vankúšov deky, jedna ružová a druhá modrá... Camille sa šťastne usmiala a v očiach sa jej zalesklo pár sĺz. Už z diaľky otvárala náručie. Takmer na špičkách bežala k Niallovi. Zrazu akoby spomalil čas. V myšlienkach jej blúdilo veľa prekrásnych pocitov. No bála sa , aby to všetko nebol iba sen. Aby sa nezobudila v prázdnej posteli, sama! Chcela si tento Niallov šťastný a úprimný výraz zapamätať navždy. Bola presvedčená, že jej utkvie v pamäti navždy. ,,Niall!" zvolala a jemne ho pobozkala. Bola šťastná, pretože tu bol konečne Niall! Bola šťastná, že sa ho mohla dotýkať. Bola šťastná, pretože bol šťastný on! Bola šťastná, pretože v tých farebných dečkách pokojne ležali dve bábätká. Millie upadol pohľad na ich tváričky. Chutné nošteky, ružové malé pery a veľké, belasé oči. Holé čelá im zakrývali pletené čiapočky. Na modrej bolo napísané Edd a na ružovej Mel. Camille poskočilo srdce od radosti ešte väčšmi. Vždy si priala mať deti s Niallom a ešte viac si priala mať deti s Niallom pomenované Mel a Edd. Pohladila ich po jemných líčkach na čo následne obe spustili viečka. Millie si zobrala do náručia Edda a jemne si ho pohupávala na hrudi. Niall šteklil noštek malej Mel. Chytili sa za ruky a kráčali po žiarivej zelenej lúkej, ktorá sa rozprestierala za parkom. Millie upadol pohľad na bábiku, ktorá ležala na zemi. Bola to tá, ktorú pustila z vysušených dlaní, keď sa s otvoreným náručím bežala k Niallovi. Ich kroky čoraz viac spomaľovali. Niall zastal. Opatrne si s Mel sadol na mäkkú trávu. Z polosedu mu telo kleslo úplne na zem. Vedľa seba si položil Mel. Millie s Eddom sa k nim pritúlili. Pomaly zatvárali oči. Zľahka sa chytili za ruky. Hrialo ich slnko a aj puto rodiny. No šťastné okamihy náhle prídu a aj sa náhle vytratia a človek na ne pomaly zabúda. Ale na tie najsilnejšie nikdy nezanevrie. Tak teplé slnko zahalili búrkové mračná. Úsmevy im padli. Začalo pršať. Millie sa ustarostene pozrela na Nialla. Ten jej spokojne hľadel až kdesi do žalúdka. Svojím pohľadom jej až prebodával dušu. ,,Milujem ťa!" riekol a zrazu všetko pohltila tma. Millie sa rukami rozháňala všade po okolí, akoby chcela prstami nahmatať jeho kožu. Zrazu jej náručie bolo akési prázdne, pretože v ňom už spokojne Edd nezaspával. Bola opäť sama a bola jej znova zima. V okolitých tisícoch hektároch prírody sa nezablesol nijaký tieň nejakej osoby, nijaké obrysy, ... nijaký Niall. Do očí jej vyhŕkli slzy. Tentokrát slzy smútku. Bála sa tohto okamihu, ktorý jej v srdci spôsoboval obrovskú boliacu tiaž. Opäť stratila všetko, opäť stratila Nialla!
Komentáre
Prehľad komentárov
uhm, se v tem jaksi ztrácám.. ale asi to pochopím když si to přečtu eště jednu.. ;) další!
.
(Kamča, 19. 11. 2012 14:22)