Imagine- Zayn
,,ÁÁÁÁ, marfa vstávaj! Dnes máš osemnásť!" ozval sa spoza dverí piskľavý hlas priateľky Rose. ,,Ti bije?! Chceš na držku? Mi narodky práve takto kaziť nemusíš! Ťahaj ešte do perín!" odvrkla som. ,, Ty trúba, pekne budeš poslúchať! Dnes ideme do klubu! Nie každý deň tam totiž len tak najbližším spojom prídu One Direction!"zapišťala harmonickým tónom drásajúcim ušné bubienky. Bola totálne šialená. Zvlášť dnes. A najmä z tých One Deriociton či ako sa to volajú. ,,Mne je úplne u riti či tam hrá nejaká tvoja priteplená skupina. Chcem spať. Takže daj si odpich!" ,, Hej no neviem kto je tu priteplený..." na to zobrala spod mojej hlavy vankúš, prerušila jemnú uspávanku ticha a kolísku mojich snov a začala ma biť. Sánka mi tvrdo dopadla na matrac a moje mihalnice sa neposlušne mihli. Vstala som na špičky, zobrala druhý vankúš a zvolala: ,, Chceš bitku? Sopľaňa malá!" na to som ju silno udrela vankúšom. Na to z neho vyleteli jemné biele pierka ktoré mi šteklili tvár a obidve sme sa začali smiať. Klesla som znova do perín. Privrela oči a dúfala že tá trúba Rose prestane otravovať. No dalo sa čakať že... Čľap! Prebral ma prúd studenej vody. Striaslo ma. Ochromilo mi to zmysly. Stuhla som.,, Ti úplne jeblo dievča?? Toto je diskriminácia!" zakričala som.,, No tak Debbie, nekaz mi náladu!" hodila sa na mňa kamarátka. Na to som už vstala z postele a pobrala sa do kúpeľne trocha zľudštiť.,, Hej, stačí že ty ju kazíš mne..." , zamrmľala som. ,,Tak teda o 18:00! Presne! Takže nie o 17:59 ani o 18:01 jasné! Adiós..." hnala sa dole schodmi Rose. Počula som len dupot jej kozačiek. ,,Fájn..." odvrkla som. Keď som sa uistila, že už zdúchla preč, opatrne som vyšla z izby. O chvíľu na to bolo počuť len hvizd vetra a šum vody. Znova som sa vrhla do perín... Kvapky vody, ktoré sa mi usadili na vlasoch po ranej sprche mi zmočili vankúš. Na tvári som mala pokojný úsmev a znova upadala do kómy mojich snov a spánku...Presne o 18:00 zapípal strieborný športiak kamarátky Rose pod mojím oknom:,, Pri zmysloch?" ozval sa jej piskľavý hlas. ,, Zdá sa," zakričala som ešte s riasenkou v ruke. Zobrala som nejaký keš a s dupotom mojich conversiek sa rútila dole. Jedným pohybom som skočila na sedadlo a po chvíli po nás ostal len zvuk motora, prach a zvírené lístie. Pár minút sme blúdili po uliciach Livepoolskej klubovej štvrti za zvukom rytmickej hudby. Konečne sme zastali pred nápisom klubu, ktorý žiaril neónovou farbou tak jasne, že nebolo možné ho prehliadnuť no ani prečítať.Slzy mi zahmlili tvár a moje viečka sa automaticky zakmitali ako stierače auta. Jesenný vietor mi víril vlasy. Líca mi horeli a štípali ma ako pizza s feferónkami. Zrazu som začula smiech. Strhla som sa a ostala zarazená. Kamarátka Rose stála pri nejakej osobe a vyzeralo to akoby s niekym flirtovala. Jasné že hej. Kto sa v jeseni hodí do roztrhaných pančušiek, minisukni, letnej vesty s tielkom a čižiem nad kolená. Síce jej štýl bol ehm "vyzývavý" no bol originálny a ja som vedľa nej vyzerala ako škaredé káčatko. Voľné rifle, koženka, rozgajdané tričko a červené conversky. Veľmi nápadité. S tým nielenže nespliniem s davom ale budem rovno vyzerať ako keby som práve vyšla zo starobinca! Zdalo sa že Rose upútala viac než jednu chlapčenskú pozorno, sť. ,,Hej, Debbie. Máme doprovod!" zvolala na mňa Rose a poľadom mi naznačila aby som sa pridala. Nejakou trápnou grimasou som jej naznačila že potrebujem ísť na záchod a pobrala sa preč. Pretože som chcela byť fakt zaujímavá, nejakým trápnym gestom som žmurkla na chalana, ktorý sa na mňa náhodou pozrel a neodpustil si uštipačnú poznámku :,,Hej snehulienka! Karneval sa skončil pred pol rokom!" Radšej som už utekala.Videla som už moju záchranu... VCHOD! Tam ma aspoň nenájdu a nezačnú trúsiť poznámky o tom aká som trápna a šialene oblečená. No do niečoho resp. niekoho som vrazila. čelo mi pristálo na jeho hrudi. Hej jeho. Keď som sa spamätala videla som jedno dokonalé telo obalené svalami, príjemnú vôňu, zmätený úsmev a strašne sexi vlasy! Myslela som si že mi už fakt šibe a že mi ten náraz poškodil zrak a zvíril myseľ. No myseľ mi zvíril on. Moje následky šoku vyzerali asi takto:,, Prepáč,ja ... ehm....no..."snažila som zakryť moje prekvapenie nezmyselným koktaním. ,, Hej no asi potrebuješ navigáciu", ozval sa jeho štebotavý hlas, ktorými hladil dušu. Potom sa usmial a vošiel do dverí. Galantne mi ich podržal no ako som vošla chcela som mu úsmev opätovať no on sa niekde stratil. úsmev mi padol. Zrazu hlučný dav stíchol. Bolo mi jasné že príde predkapela. Alebo nejaká iná kapela. Na pódium vystúpila 5 členná chlapčenská kapela. Všetci teens zrevali plnými pľúcami : ONE DIRECTION! A začali pišťať, jačať a skandovať ich meno. Postrehla som aj Rose, na ktorej bol prilepený nejaký chalan. Ďalej som sa sústredila na tých chalanov z kapely. Všetci mali perfektné telo ktoré zdobili najoriginálnejšie kúsky oblečenia, nádherné vlasy a strašne zvodné oči. Pripadali mi ako klony toho chalana čo som stretla a vtedy mi napadlo že... jasné on bol členom tej skupiny. Pfú Rose by ma pre takéto stretnutie aj zavraždila. Začali hrať ja som sa pritlačila k stene a dokonale si vychutnávala tú chytľavú skladbu. Bolo to dokonalé! Tá súhra ich krásnych hlasov a ich pohyby na pódiu. Akoby sa na javisku narodili a splývali s ním. Nastalo sólo môjho "potencionálneho idola". Bolo to originálne, súčasné a fakt šialené.