Rozlúčka s Liamom
Najhorší deň v živote. Ten pocit keď stratíte najmilovanejšiu osobu v živote. Stratíte manžela, deti stratia otca a vnúčata najlepšieho deda. Moje mále vnúčatká Sarah a Matt nevedia ešte o koho vzácneho prišli.Majú jeden rok a Liam ich veľmi miloval. Každý deň sa s nimi hral a vždy ich strašil za každým rohom nášho domu. Naše deti Demi a Nick stratili najlepšieho tatka na svete.Od rána som mala slzy v očiach a ani pohrebný obrad som nezvládala moc dobre. Pár razí som odpadla a pri tom ako ho dávaju do hlbokej tmavej zeme mi tiekli slzy z očí ako vodopády. Pri pomyslení že to najdokonalejšie telo ktorého každy kútik som dobre poznala teraz bude pohltené v tmavej truhle a zaspypané tonou hliny som to zle zvládala. Demi stála vedľa mňa a slzy jej tiekli potokom. Obrad sa skončil, farár odišiel s cintorína. Ja s Demi ,Nickom malými Sarah a Mattom sme ostali stáť pri hrobe. V mysli som si opakovala tie najrkajšie strávené chvíľe s ním,keď sme spolu boli na dovolenke v Paríži kde ma požidal o ruku. Na našej svadbe kde som mu povedala že som tehotná. Proste najkrajšie chvíle mojho života boli s jeho prítomnopsťou. Demi ma drgla so slzami v očiach sa ma spýtala:
,,Mami,Ideme ?" Strhla som sa s myšlienok a ustarosteným pohľadom som sa na ňu pozrela.
,,Jasné, môžeme!" Opúšťali sme cintorín keď som na líci pocítila niekoho ruku. Zarazila som sa chytila osm si rukou líce a potichu povedala:,, Liam!" Demi sa po mne pozrela:,, Mami si v poriadku"...,,Ja len..niič všetko v poriadku." Nastupovali sme do auta. Cesta domou trvala desať minút. Otvorila som vchodové dvere do domu. Vyšla som po schodoch do spálne. Izba v ktorej som strávila najkrajšie chviľe života. Teraz som v celom dome sama. Osamelo som si ľahla na posteľ. Zrazu som počula melódiu hracieho klavíra. Vedela som že je to Liam. Posadila som sa na posteli a pozerala na klavír v rohu:,, Liam, prečo si ma nechal samú? Prečo si ma opustil? Prečo Boh rozdelil práve teba a mňa? V tom som pocítla jemný bozk na líci. To bolo posledné znamenie že je tu so mnou. Teraz ssa na nás bude pozerať už len z hora. Ale viem že je vždy pri mne.
:-(
(Natalica :D, 25. 10. 2012 18:26)